Japončina je jazyk, ktorý sa zapisuje troma rôznymi písmami zároveň:
- Kanji (漢子) sú znaky prevzaté z čínštiny, ktoré používajú pre zápis podstatných mien, slovies a prídavných mien. Každý znak nesie význam (nie vždy identický s významom v čínštine) a často má viac možností výslovnosti. Slovo sa môže skladať z jednoho alebo viacerých kanji.
- Hiragana (v kanji 平仮名, hiragana ひらがな) je slabičná abeceda s 46 základnými znakmi, ktorá zapisuje gramatické koncovky, častice a domáce japonské slová. Používa sa aj ako pomôcka pri štúdiu, keď sa ňou zapisuje výslovnosť kanji – takýto zápis sa nazýva furigana.
- Katakana (v kanji 片仮名, katakana カタカナ) je druhé japonské slabičné písmo. Má rovnako ako hiragana 46 základných znakov a používa sa na zápis cudzích slov, cudzích mien, značiek, zvukomalebné slová a na zdôraznenie.
Ďalšie dôležité pojmy súvisiace s japonskými písmami:
- Hiragana s katakanou sa spolu nazývajú kana.
- Romaji je zápis japončiny latinkou. Nájdeš ho v učebniciach, na tabuliach pre turistov a pri písaní na klávesnici. Reálne texty sa ním ale nepíšu, takže na romaji sa dlho spoliehať nedá.
V tomto článku sa venujeme len hiragane a katakane. Kanji tu rozoberať nebudeme, je to ďalšia obsiahla téma. Kana sa dá naučiť za pár dní až týždňov a bez nej sa v japončine ďaleko nedostaneš.
S našou Kana Flashcards appkou si znaky precvičíš priamo v prehliadači, stačí si ju spustiť nižšie. Appka si pamätá znaky, ktoré ti robia problém, kým nezavrieš stránku.
Obsah
Ako postupovať pri učení hiragany a katakany
Prvou otázkou je, či sa chceš len naučiť čítať, napríklad pred dovolenkou v Japonsku, alebo chceš japončinu študovať seriózne. Ak ti stačí pasívna znalosť, možno si vystačíš s našou flashcards appkou vyššie.
Pre získanie aktívnej znalosti je dôležité fyzicky písať. Učebnice japončiny často obsahujú bonusový zošit s písmom, v ktorom sú pripravené predlohy na písanie. V podstate šlabikár, ako keď sme sa učili písať v škole. Takéto cvičné šablony sa dajú nájsť aj na internete a môžeš si ich doma vytlačiť. Keď získaš trochu praxe, môžeš skúsiť písať na voľno na obyčajný papier a zhodnotiť výsledok.
Môžeš začať základnou sadou 46 znakov hiragany, k čomu potom pridáš varianty s dakuten a yōon. Tým pádom zvládneš aj romaji a môžeš pomaly začať so štúdiom základných kanji. Neskôr k tomu pribalíš katakanu.
Pokročilejšia kana – dakuten a yōon
Základných 46 znakov je len začiatok. Ostatné slabiky sa z nich odvodzujú pomocou dvoch diakritických znamienok.
Dakuten ゛sú dve malé čiarky v pravom hornom rohu znaku. Menia neznelú spoluhlásku na znelú. Takto vzniká 20 nových znakov, bez nových tvarov, ktoré by si sa musel učiť. Pri znakoch z radu h sa používa aj handakuten ゜, malé koliesko, ktoré mení h na p. Pár príkladov v tabuľke:
| Základný znak | S dakuten / handakuten |
|---|---|
| か ka | が ga |
| さ sa | ざ za |
| た ta | だ da |
| は ha | ば ba, ぱ pa |
Katakana funguje rovnako: カ → ガ, ハ → バ → パ.
Príklady:
- がっこう (gakkō): škola
- ともだち (tomodachi): kamarát
- ぱん (pan): chlieb
- ビール (bīru): pivo
- バス (basu): autobus
Yōon vznikne, keď za znak končiaci na -i (き, し, ち, に, ひ, み, り a ich znelé varianty) pridáš malé ゃ ya, ゅ yu alebo ょ yo. Dva znaky sa spoja do jednej slabiky: き + ゃ = きゃ (kya), し + ゅ = しゅ (shu), ち + ょ = ちょ (cho). Čítaj ich ako jednu slabiku, nie ako dve za sebou.
Yōon sa tvorí rovnako aj v katakane: za znak končiaci na -i (キ, シ, チ, ニ, ヒ, ミ, リ a ich znelé varianty) pridáš malé ャ, ュ alebo ョ. Dva znaky sa spoja do jednej slabiky a čítaš ich ako jednu, nie ako dve za sebou.
Veľkosť znaku je tu rozhodujúca. ひや (hiya) má dve slabiky, ale ひゃ (hya) len jednu.
Príklady yōon v hiragane:
- きょう (kyō): dnes
- しゃしん (shashin): fotografia
- りょこう (ryokō): cesta, cestovanie
- ちゅうごく (Chūgoku): Čína
- シャワー (shawā): sprcha
- ジュース (jūsu): džús
Príklady yōon v katakane:
- シャワー (shawā): sprcha
- ジュース (jūsu): džús
- チョコレート (chokorēto): čokoláda
- キャベツ (kyabetsu): kapusta
Pokročilejšia kana – zdvojovanie spoluhlások sokuon っ
Malé っ sa nečíta ako samostatný znak. Označuje krátku pauzu pred nasledujúcou spoluhláskou, ktorá sa tým zdvojí. Preto sa v romaji prepisuje ako zdvojená spoluhláska.
Pred znakom sa na okamih zastavíš, akoby si sa nadýchol, a až potom vysloviš nasledujúcu spoluhlásku.
Príklady:
- がっこう (gakkō): škola
- きって (kitte): poštová známka
- ざっし (zasshi): časopis
- コップ (koppu): pohár
- ベッド (beddo): posteľ
Rozdiel je dôležitý, lebo mení význam slova: かった (katta, kúpil som) sa líši od かた (kata, spôsob, rameno) práve touto pauzou.
V katakane sa ッ používa rovnako. V texte písanom zvislo, ako v mange, sa malé znaky píšu k pravému hornému okraju bunky, v horizontálnom texte zase nižšie k riadku.
Pokročilejšia kana – dlhé samohlásky
V japončine dĺžka samohlásky mení význam slova. V hiragane sa dlhá samohláska zapisuje tak, že za znak pridáme ďalší samohláskový znak:
| Dlhá samohláska | Ako sa píše | Príklad |
|---|---|---|
| ā | あ a za znakom z radu a | おかあさん (okāsan, mama) |
| ī | い i za znakom z radu i | おにいさん (onīsan, starší brat) |
| ū | うu za znakom z radu u | くうき (kūki, vzduch) |
| ē | い i za znakom z radu e | せんせい (sensē, učiteľ) |
| ō | う u za znakom z radu o | とうきょう (Tōkyō) |
Dlhé ē a ō sa teda zapisujú ako ei a ou, ale existuje zopár výnimiek, kedy sa píše ee alebo oo. Takých slov je málo, takže sa ich naučíš postupne.
V katakane je to jednoduchšie. Dlhú samohlásku vždy označuje predlžovacia čiarka ー (chōonpu): ケーキ (kēki, koláč), コーヒー (kōhī, káva), ラーメン (rāmen, rezance).
Rozdiel v dĺžke sa môže zdať malý, ale mení význam: おばさん (obasan) je teta, ale おばあさん (obāsan) je babka. Podobne ゆき (yuki) je sneh a ゆうき (yūki) je odvaha.